Folklórna skupina Krakovčanka predvádza autentický folklór. Je zameraná na udržiavanie tradícií, ktoré majú v obci Krakovany bohaté korene. Jej členovia sú rôznych vekových skupín. Viacerí z nich sa spevu a tancu venujú už vyše päťdesiat rokov. Za svojho pôsobenia prešla mnohými zmenami. Posledná bola v roku 2003, kedy prijali názov Krakovčanka. V repertoári majú programy a pásma s tematikou prác, zvykov a obradov počas celého roka. Napríklad : Vítanie jari, Fašiangové pásmo, Pochovávanie basy, Vianočné pásmo, Žatva, Rodzenie /pôrod/ a rôzne iné. S veľkým ohlasom sa vždy stretne vtipne spracovaný prvomájový sprievod, ktorý predvádzajú v dobových kostýmoch. Inak účinkujú v pracovných a krásnych sviatočných krojoch. Svojim umením robia radosť divákom na rôznych rodinných podujatiach a svadbách. Či už pri začepčení alebo vyvádzaní nevesty. Vydali CD a DVD “Vánoce s Krakovčanku” a CD ” Na Krakovskej veži”.
Vedúcou súboru je Daniela Piscová. Spevákov a tanečníkov sprevádza harmonikár Michal Kriho, alebo Milan Kyselica a na husle hrá Dominika Michalková.
Festivalové aktuality
Detský folklórny súbor Krakovanček vznikol v roku 2003 pri obecnom úrade v Krakovanoch pod vedením Mgr. Zuzany Snohovej. V súčasnosti je už súčasťou občianskeho združenia FS Lusk Krakovany. Súbor každoročne účinkuje na folklórnych slávnostiach v Krakovanoch, reprezentuje obec Krakovany na rôznych vystúpeniach a zachováva zvyky a tradície v obci, ako sú fašiangové obchôdzky a vynášanie Moreny. K úspechom súboru patrí účasť na súťaži detských folklórnych súborov a postup na krajskú prehliadku v rokoch 2007, 2009 a 2011. V roku 2013 dostal súbor ocenenie a pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja za prínos v oblasti kultúry. Súbor spracováva autentický materiál z obce Krakovany a okolia, najmä detské hry a tance. Má 35 členov vo veku od 4 do 15 rokov. Členovia súboru sú rozdelení do dvoch vekových skupín, mladšej a staršej a stretávajú sa na pravidelných nácvikoch raz týždenne. Tanečným pedagógom a choreografom sú Jarmila Kubranová a Zuzana Snohová. Na akordeóne súbor sprevádza Danko Snoha.
Detský folklórny súbor Sílešánek vznikol v roku 2009, ako tanečný krúžok pri ZŠ vo Vinodole, dnes je samostatne pracujúcim Detským folklórnym súborom, ktorý zastrešuje viac ako 70 detí vo veku od 5 do18 rokov. Vedúcimi súboru sú MVDr. Anežka Verešová, a Mgr. Monika Verešová. Spracováva detské hry, riekanky, piesne a tance hlavne z nitrianskeho, požitavského, tekovského regiónu, avšak súbor sa venuje aj spracovávaniu folklóru z východného Slovenska, konkrétne rusínskej oblasti, taktiež oblasti stredného Slovenska – Horehronia a oblasti západného Slovenska. Súbor počas svojej 12 ročnej existencie prezentuje a prezentoval seba, obec Vinodol a Slovenskú republiku na mnohých podujatiach a festivaloch. Zo slovenských festivalov to boli : MFF Východná -2012/13/14,15, Medzinárodný festival detských folklórnych súborov Bratislava , MFDFS Kolovrátok- Heľpa 2017, MFF Hontianska paráda Hrušov– 2013, MFF Koliesko Kokava nad Rimavicou- 2012/13, južnoslovenský detský a mládežnícky folklórny festival Dulovce – 2013, Požitavské folklórne slávnosti Maňa– 2011/14, , Okrem domácej scény sa súbor predstavil aj na zahraničnej a to: Medzinárodný folklórny festival vo Varne- Bulharsko 2016, MFF Lidový rok- Velká Bystřice/CZ-2016, MFF CIOFF Klatovy 2017/CZ, MFF Montenegro 2017, Medzinárodný folklórny festival Central South Pieria- Grécko-2018, Medzinárodný folklórny festival Brno/CZ- 2018, Medzinárodný folklórny festival Rimini,Cesenatico-Taliansko 2019, MFF Písek– CZ-2019, MFF Liptálske slavnosti–CZ 2020. Súbor na medzinárodnom folklórnom festivale v Bulharsku získal ocenenie „ The best of the best“- najlepší z najlepších. V Montenegre v auguste 2017 získal „Gratitude“ za účasť na medzinárodnom folklórnom festivale. V roku 2013 získal súbor na regionálnej prehliadke DFS zlaté pásmo a na krajskej bronz. V roku 2015 získal súbor na krajskej prehliadke DFS opäť bronz. Toto leto sa súbor predstaví na medzinárodnom folklórnom festivale v Chorvátsku.
Detský folklórny súbor Juránek vznikol v roku 2012 v obci Borský Svätý Jur. Momentálne súbor navštevuje približne 50 detí vo veku od 2 do 18 rokov. Repertoár súboru je široký. V pásmach a tancoch sa prioritne orientuje na domáci región ale súčasťou repertoáru sú aj tance z iných regiónov Slovenska. Radi tak spoznávajú temperament a zvyky z iných kútov nášho krásneho Slovenska. Od roku 2017 sa súborová rodinka rozrástla o nového člena súboru. Tým je cimbalová muzika Juránečka, ktorá je zložená z členov súboru a momentálne hudobne sprevádza tanečníkov. Okrem toho má aj svoj široký hudobný repertoár. K cimbalovej muzike Juránečka v roku 2019 pribudla aj Malá Juránečka, ktorej členovia sú vo veku od 8-12 rokov a veľmi rýchlo napredujú a doťahujú sa na veľkú cimbálku. Za necelých 10 rokov svojho pôsobenia sa súbor zúčastnil mnohých vystúpení, festivalov a podujatí doma aj v zahraničí ako napríklad festival Sympatie Europarkov v Parížskom Disneylande, Májiček v Zlíne, Folklórne slávnosti v Tvrdoniciach, Folklórny festival v chorvátskom meste Crikvenica, Rozkvetlé Čechy – Praha a mnoho ďalších podujatí, každoročne absolvuje viac ako 25 rôznych vystúpení. Súbor je organizátorom miestnych folklórnych slávností. V roku 2022 oslávi súbor svoju prvú desaťročnicu.
Ľudová rozprávačka “Ozefa Omáčkech z Krakován“ vlastným menom Daniela Piscová rodená Macháčová. Od mala rada počúvala príbehy iných ľudí, ktoré ústnou formou podáva ďalej, čím nadväzuje na bohatú tradíciu rozprávačstva na Slovensku. Zábavnému rozprávaniu na javisku sa však intenzívnejšie venuje od roku 2001. Odvtedy sa viac krát zúčastnila na súťažnej prehliadke ľudových rozprávačov v Lodne na Kysuciach. Z ôsmych zápolení sa šesť krát stala laureátkou súťaže , raz bola ocenená a raz získala výnimočné ocenenie od kysuckej kultúrnej nadácie z Bratislavy.
Inšpiráciu čerpá z bežného života a vo svojich rozprávaniach často pranieruje rôzne ľudské neduhy. Svojím humorom pravidelne zabáva divákov na rôznych podujatiach. Z tých najzaujímavejších musíme spomenúť vystúpenie v Slovenskej televízii v programe: „ Keď sme sa tak zišli“, v televízii Šláger, v Slovenskom rozhlase, folklórnych festivaloch, rôznych rodinných a obecných oslavách, alebo na firemných ako napríklad na medzinárodnom kongrese dentistov a ich dodávateľov.
V civilnom živote je Daniela Piscová učiteľkou na Základnej umeleckej škole sv. Gorazda vo Vrbovom, kde učí literárno-dramatický odbor a tanečnú zameranú na folklór. So študentmi vrbovského gymnázia natočila etnografický dokument o tradičnej krakovianskej svadbe. Okrem toho, že si vo filme zahrala, tak ho i režírovala, napísala scenár a plnila množstvo úloh, ktoré vznikli pri zabezpečovaní jeho výroby.
Napísala mnohé scenáre, či už pre seba, folklórnu skupinu, amatérsky film, ale i detské scenáre šité na mieru pre svojich žiakov. Mnohé z nich sú napísané v nárečí, akým sa rozprávalo v Krakovanoch a ktoré v písomnej forme uchováva pre ďalšie generácie.
Folklórny súbor Očovan je súbor s dlhoročnou tradíciou. Jeho folklórny príbeh sa začal písať v roku 1936, čo znamená, že Očovan už oslavuje 85. výročie založenia folklórneho súboru. Za svoju históriu folklórny súbor Očovan vychoval množstvo generácií skvelých tanečníkov, hudobníkov či chýrnych spevákov. Jeho členovia stáli pri zrode Slovenského ľudového umeleckého kolektívu- SĽUK-u. Za dlhé pôsobenie vo folklórnej histórií toho Očovania postíhali mnoho. Nielen vystúpenia na domácich folklórnych festivaloch, ale aj bohatú reprezentáciu Slovenska na zahraničných festivaloch v Portugalsku, Bulharsku, Rusku, Poľsku, Grécku, Česku ale taktiež v ďalekej a pre nás exotickej Číne, kde sa folklórny súbor Očovan stihol otočiť za dva roky až dvakrát J FS Očovan ma vo svojom repertoári pásma ako je „V tej Očovskej krčmičky“ „ Očovská svadba“ „Na Mitra“ na ktorých sa podieľali bývalý vedúci FS ako Ján Priechodský a Pavel Holík. V dobe pred oslavami 80. výročia pribudol do súboru ďalší veľký program avšak už s podtitulom celovečerný program ,tanečné divadlo pod názvom „V Očovej doma“. Jeho námet a scenár pripravil Pavol Hossa ktorý je v tomto čase aj umeleckým vedúcim a choreografom súboru. Na tomto výnimočnom projekte s Očovanmi spolupracujú aj vynikajúci muzikanti z kapely Temperament cimbal orchestra, z ktorej pochádza aj Michal Budinsky, ktorý sa podieľal na hudobných aranžmánoch. Taktiež spolupracovali aj výnimoční choreografi tanca ako je Michal Majer alebo Pavel Holik.
V súčasnosti Očovan pracuje veľmi aktívne vo všetkých zložkách a takmer všetok svoj čas venujú členovia prípravám nového celovečerného programu k oslavám 85. výročia vzniku folklórneho súboru Očovan.
Folklórna skupina Podhoranka Kočína-Lančára vznikla pred 45 rokmi v roku 1976 a snaží sa uchovávať pôvodné piesne, tance, zvyky, obyčaje a odev starých otcov a mám zo svojich dediniek a blízkeho okolia. Spracúva ich vo svojich zvykoslovných pásmach, ako napríklad: Fašangy, Pochovávanie basy, Stavanie mája, Dožinky, Pred oberačku dobre je nám pri vínečku, V šenku, Regrútske, Svadobné , Od Lucie do Vánoc, Vánočné, Zimné večery. Podhoranka počas svojho dlhoročného účinkovania rozdávala radosť ľuďom na nespočetných vystúpeniach, no z tých najvýznamnejších sú to pódiá folklórnych festivalov – Myjava, Heľpa, Hrušov, Bratislava, Červeník, Trnava a Krakovany. Našu kultúru reprezentovala i v Rakúsku a na svojom turné v Južných Čechách. Úspechy zožala taktiež i na krajských súťažiach kolektívov (Cífer, Trenčianska Turná, Trnava, Šoporňa, Zavar) a prebojovala sa i do celoslovenskej súťaže folklórnych skupín v Rimavskej Sobote, kde muži získali zlaté pásmo v speve na celoslovenskej súťaži v Habovke. Pavol Kunic sa stal Laureátom v sólovom speve na celoslovenskej súťaži v Považskej Bystrici a spolu s Jozefom Orichom sa taktiež zúčastnili celoslovenskej súťaže v speve. Podhoranka úspešne účinkovala aj v RTVS vo folklórnej televíznej relácii Kapura. V Slovenskom rozhlase nahrala jednotlivé piesne na LP platňu „Piesne z Trnavskej roviny“ a zvykoslovné pásma do rozhlasového programu „Klenotnica“. Stala sa aj laureátom celoslovenskej pesničkovej súťaže „20 z 200“ Rádia Regina a niekoľko krát vystupovala i v živých vysielaniach v rôznych rozhlasových programoch RTVS. Svoje piesne Podhoranka nahrala aj na 2 CD nosiče s názvom „Spievajte si s nami“ a „Podhoranka veselo“. Podhoranka získala za svoju činnosť aj ocenenie – Pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja za trvalý prínos v oblasti kultúry pre našu spoločnosť. Najväčším ocenením pre ňu je však radosť a spokojnosť jej divákov. Podhoranka verí, že toto ocenenie bude prijímať ešte veľa ďalších rokov.
Podnetom pre vznik mužskej speváckej skupiny Škripnka bola v roku 2007 prosba autorov tradičného trenčianskeho vianočného programu na predvedenie chlapských kolied, s ktorou sa obrátili na bývalých tanečníkov miestnych folklórnych súborov. Po prvom veľmi úspešnom vystúpení prišla chuť nezanechať spievanie a tak postupne vznikali ďalšie programové čísla. Dnes má skupina spolu s muzikou 16 členov. Svojim nadšeným a neviazaným prejavom si už získala priazeň návštevníkov mnohých folklórnych festivalov doma aj za humnami. Chlapská spevácka skupina Škrupinka je pravidelným účastníkom najväčších folklórnych festivalov na Slovensku – Myjava, Detva a Východná. Svoje kvality preukázala, keď sa stala v roku 2016 držiteľkou zlatého pásma na celoslovenskom kole súťaže speváckych skupín. Ako najvyššie ocenenie sa môže považovať získanie titulu laureáta na medzinárodnom folklórnom festivale v Strážnici 2015.
Akronym:
Š(ikovný)
K(rúžok)
R(emeselníkov),
U(melcov),
P(ijanov),
I(nžinierov) a
N(árodno)
K(ultúrnych)
A(matérov).
Folklórny súbor Máj bol založený v roku 1996 pri Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch manželmi Jánom a Viktóriou Horňákovcami. V tomto roku si pripomína 25. výročie svojho založenia. Jeho meno pochádza zo speváckeho zboru Máj, ktorý vznikol pri Gymnáziu v roku 1970 a fungoval až do obdobia 90-tych rokov.
Členovia súboru sú študenti ale aj pracujúci nadšenci rôzneho veku, ktorí sa snažia svojim umením uchovávať a propagovať ľudové tradície a zvyky Slovenska. V súčasnosti má súbor okolo 35 členov a pozostáva z tanečnej, speváckej a hudobnej zložky. Pri FS Máj pôsobí aj detský súbor, ktorý prezentuje detské hry, zvyky a tance detí v minulosti.
Súbor spracúva do scénickej podoby tradície rôznych regiónov Slovenska ako sú napríklad: Piešťansko, Myjavsko, Kysuce, Orava, Horehronie, Zemplín a jeho vystúpenia môžete vidieť predovšetkým v Trnavskom kraji a priľahlom okolí. Raz za rok sa súbor zúčastňuje aj zahraničného festivalu.
Členovia súboru zažili zaujímavú skúsenosť keď účinkovali vo filme Optimista režiséra D. Trančika o zakladateľovi Piešťanských kúpeľov – Ľudovítovi Winterovi.
V poslednom období FS Máj umelecky spracúva aj tradičné zvyky spojené s Vianočným obdobím, Fašiangami, či s Jánskymi ohňami. Pri tvorbe nových choreografií spolupracuje s mladou generáciou choreografov a ďalších autorov.
Názov dedinskej folklórnej skupiny je odvodený od bývalého názvu obce Červeník – Verešvár. História Verešvaranu sa začína písať v nadväznosti na dychovú hudbu, ktorej počiatky sa datujú od roku 1865. Odvtedy sa v oboch kolektívoch vystriedalo viacero generácií hudobníkov, tanečníkov a spevákov. V roku 1965 boli zakladateľmi skupiny Vladimír Vozárik a Milan Vozárik. Prvým spracovaným pásmom bola ,,Verešvárska svadba“. Medzi tance, ktorými sa skupina v tom čase prezentovala, patrí Cibulár, Hrušovanka, Mazurka – Okolo Seče a Za čo ty voly. V rokoch 1971 – 1990 skupina pôsobila pod vedením Milana Vanča. V roku 1990 meno dedinskej folklórnej skupiny Verešvaran oživila skupina nadšencov: Jozef Hesko, Ivan Kuzma a Peter Haljak. V roku 1992 sa predstavili s programom ,,Gazdovstvo u Ondrejkov“, pričom autorom išlo o vytvorenie prostredia, v ktorom žili a pracovali naši starí otcovia a matere. Počas svojho dlhého pôsobenia od roku 1965 skupina získala množstvo ocenení, vystupovala na rôznych podujatiach a festivaloch, v rámci celého Slovenska ale aj v zahraničí. Červenícke piesne a folklór boli viackrát nahrávané nielen v Slovenskom rozhlase, ale aj v televízií (prvá nahrávka v Slovenskom rozhlase je datovaná v roku 1942). Do roku 1990 skupinu sprevádzala dychová hudba Verešvaranka a v období 1992 – 2000 ľudová hudba súrodencov Heskovcov – Jozef, Dušan a Katarína.
V januári 2005 obnovil činnosť mladý kolektív. Verešvaran v novom zložení počas svojej krátkej činnosti pravidelne vystupoval v Červeníku na Slávnostiach spevu, hudby a tanca a pri rôznych príležitostiach počas celého roka nielen vo svojej obci ale aj na iných miestach nášho regiónu i na rôznych súťažných prehliadkach. Súčasný mladý kolektív sa okrem iného pravidelne zúčastňuje na súťažných prehliadkach v žánri hudobného, scénického i tanečného folklóru, na ktorých získava úspešné ocenenia. V máji 2019 sa Verešvaran zúčastnil krajského kola súťaže Festival hudobného folklóru, kde získal zlaté pásmo s priamym postupom do celoštátneho kola súťaže Vidiečanova Habovka, ktorá je vrcholovým podujatím tohto druhu na Slovensku. Od roku 2005 sa v skupine vystriedalo viacero vedúcich a hudobníkov. Súčasným vedúcim je Samuel Kovarský. V roku 2020 si Verešvaran pripomenul 55. výročie svojho založenia.