Festivalové aktuality

Teátro Neline Hovorí sa: „Chodí ako bez duše.“ O divadle s Názvom Teátro Neline by sa však malo hovoriť, že chodí s dušou. Alebo za dušami? Najlepšie by asi bolo povedať, že má svoju dušu – a nie jednu. Teátro Neline – teda Neline Divadlo je divadlom jednej herečky – (Petro)Nely Dušovej. Má vedľa seba aj duše spriaznené: Mirko(Duša), Janka (Pogorielová-Dušová), Tónko (Duša), Zdenka (Pašútová), Peťko ( Tarkay)… Spolu s nimi pripravuje predstavenia pre deti a ich rodičov. Napokon – aj červené auto, ktorým Teátro Neline jazdí po svete, má štyri duše (plus jednu rezervnú). Putuje po cestách a ne- cestách, doma aj v zahraničí a snaží sa pobaviť najmä duše detí. Teátro Neline rozdáva radosť svojimi bohatým rozprávkovým repertoárom, kde patria predstavenia Anna – malá čarodejnica, Uštrikovaná rozprávka, Danka a Janka, O lúke, motýľovi a kvetinovej víle, Stolček prestri sa, Rytier Bajaja, či rôzne iné.

Detský folklórny súbor Tancovadlo vznikol v roku 2019 v Piešťanoch. Prioritou súboru je rozvoj psychomotorických zručností u detí prostredníctvom ľudových hier a tancov, a tým pestovanie pozitívneho vzťahu k tradičnej ľudovej kultúre. Tancovadlo v súčasnosti navštevuje 60 detí vo veku od 4 do 16 rokov.  Umeleckým vedúcim a riaditeľom súboru je Mgr. Alfréd Lincke.V roku 2019 sa Tancovadlo prvýkrát zúčastnilo Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki Beniki, kde sa spomedzi jedenásť finalistov z celého Slovenska umiestnilo v zlatom pásme a navyše získalo špeciálnu cenu poroty „za presvedčivý interpretačný prejav“.V roku 2O22 sa 6 tanečníkov predstavilo na Celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha, kde získali tri zlaté pásma, tri strieborné pásma a jednu špeciálnu cenu „za vynikajúci tanečný prejav“. V tomto roku sme sa opäť zúčastnili Celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki Beniki a znova sme postúpili do celoslovenského kola, kde sme získali špeciálnu cenu „za aktuálnu reflexiu súčasnosti prostredníctvom tradičnej kultúry“.  

Folklórna skupina Podhoranka Kočína-Lančára vznikla v roku 1976 a snaží sa uchovávať pôvodné piesne, tance, zvyky, obyčaje a odev starých otcov a mám zo svojich dediniek a blízkeho okolia. Spracúva ich vo svojich zvykoslovných pásmach, ako napríklad: Fašangy, Pochovávanie basy, Stavanie mája, Dožinky, Pred oberačku dobre je nám pri vínečku, V šenku, Regrútske, Svadobné , Od Lucie do Vánoc, Vánočné, Zimné večery. Podhoranka počas svojho dlhoročného účinkovania rozdávala radosť ľuďom na nespočetných vystúpeniach, no z tých najvýznamnejších sú to pódiá folklórnych festivalov – Myjava, Heľpa, Hrušov, Bratislava, Červeník, Trnava a Krakovany. Našu kultúru reprezentovala i v Rakúsku a na svojom turné v Južných Čechách. Úspechy zožala taktiež i na krajských súťažiach kolektívov  a prebojovala sa i do celoslovenskej súťaže folklórnych skupín v Rimavskej Sobote, kde muži získali zlaté pásmo v speve na celoslovenskej súťaži v Habovke. Pavol Kunic sa stal laureátom v sólovom speve na celoslovenskej súťaži  v Považskej Bystrici a spolu s Jozefom Orichom sa taktiež zúčastnili celoslovenskej súťaže v speve.  Podhoranka úspešne účinkovala aj v RTVS vo folklórnej televíznej relácii Kapura. V Slovenskom rozhlase nahrala jednotlivé piesne na LP platňu „Piesne z Trnavskej roviny“ a zvykoslovné pásma do rozhlasového programu „Klenotnica“. Stala sa aj laureátom celoslovenskej pesničkovej súťaže „20 z 200“ Rádia Regina a niekoľko krát vystupovala i v živých vysielaniach v rôznych rozhlasových programoch RTVS. Svoje piesne Podhoranka nahrala aj na 2 CD nosiče s názvom „Spievajte si s nami“ a „Podhoranka veselo“. Podhoranka získala za svoju činnosť aj ocenenie –  Pamätnú medailu predsedu Trnavského samosprávneho kraja za trvalý prínos v oblasti kultúry pre našu spoločnosť.  Najväčším ocenením pre ňu je však radosť a spokojnosť jej divákov. Podhoranka verí, že toto ocenenie bude prijímať ešte veľa ďalších rokov.       

Všetko sa to začalo v krásnych 70 rokoch minulého storočia. Zanietení folkloristi, manželia Oľga a Zoltán Mičkoví sa rozhodli zozbierať autentický materiál v dedine, ktorú Boh obdaril nádherným a jedinečným folklórom. Po tejto doslova mravenčej práci vznikla v roku 1973 Ženská spevácka skupina a o pár mesiacov sa pridaním mužov sformovala dedinská folklórna skupina. Prešlo veľa rokov, vystriedalo sa mnoho členov, ale to čo stále pretrváva je vrelý, srdečný vzťah k autentickému folklóru, uchovávanie a prezentácia krásneho dedičstva predkov. Počas svojej dlhoročnej histórie má za sebou nespočetné množstvo vystúpení na domácich festivaloch alebo iných kultúrnych podujatiach, na Slovensku i v rôznych štátoch Európy, kde úspešne reprezentovala dolnopovažský región, jeho zvyky a tradície. Folklórna skupina Šulekovo je pravidelným účastníkom postupových súťaží v hudobnom i scénickom folklórnom hnutí. Dlhoročnou vedúcou folklórnej skupiny Šulekovo je Mgr. Oľga Mičková. V tomto roku skupina oslávila okrúhle 50. výročie svojho vzniku.

Folklórna skupina predvádza autentický folklór. Je zameraná na udržiavanie tradícií, ktoré majú v obci Krakovany bohaté korene.  Jej členovia sú rôznych vekových skupín. Viacerí z nich sa spevu a tancu venujú už vyše päťdesiat rokov. Za svojho pôsobenia prešla mnohými zmenami. Posledná bola v roku 2003, kedy prijali názov Krakovčanka. V repertoári majú programy a pásma s tematikou prác, zvykov a obradov počas celého roka. Napríklad : Vítanie jari, Fašiangové pásmo, Pochovávanie basy, Vianočné pásmo, Žatva, Rodzenie  /pôrod/ a rôzne iné. S veľkým ohlasom sa vždy stretne vtipne spracovaný prvomájový sprievod, ktorý predvádzajú v dobových kostýmoch.  Inak účinkujú v pracovných  a krásnych sviatočných krojoch. Svojim umením robia radosť divákom na rôznych rodinných akciách a svadbách. Či už pri začepčení, alebo vyvádzaní nevesty.  Vydali CD a DVD „Vánoce s Krakovčanku“ a CD “ Na Krakovskej veži“. Vedúcou súboru je  Daniela Piscová.  Spevákov a tanečníkov sprevádza harmonikár Michal Kriho, alebo Milan Kyselica a na husle hrá Dominika Michalková.  

Folklórna skupina CÍFER prezentuje výlučne zvyky a tradície obce Cífer a trnavského regiónu. Repertoár folklórneho kolektívu zobrazuje autentický folklór tohto pôsobivého regiónu a obohacuje ho aj jeho írečité nárečie a krásu bohatej výšivky ľudového kroja. Vo svojom repertoári má napr.: žatevné, regrútske, hodové, či svadobné pásmo, obrázky zo života Cíferanov a vianočné koledy. Piesňami, tancami, hovoreným slovom a krásnymi krojmi členovia folklórnej skupiny tento región približujú širokej verejnosti v rôznych kútoch Slovenska i v zahraničí. V Cíferi, najväčšej obci v trnavského regiónu, sa bez vystúpenia a účasti folklórnej skupiny nezaobíde žiadna oslava, výročie či sviatok. Folklórna skupina sa zapája aj do reálneho života. Robí odobierky, čepčenie nevesty na svadbách, tradičné chodenie Mikuláša so svojím sprievodom, fašiangový sprievod po dedine alebo stavanie mája. V súčasnosti má folklórna skupina CÍFER 25 aktívnych členov. Jej skupinová základňa pozostáva z troch zložiek: tanečnej, speváckej a hudobnej. Folklórna skupina účinkovala a stále účinkuje v televízii, na rôznych folklórnych festivaloch, prehliadkach a súťažiach doma i v zahraničí, kde získala rad ocenení. Vedúcou folklórnej skupiny je od roku 2018 Kristína Bachratá. Amália Krištofovičová odovzdala po 27 rokoch vedenie svojej neteri, ďalšej generácii. Stále však na poste zástupkyne vedúcej aktívne účinkuje a poskytuje svoju odbornú pomoc a podporu.

Folklórny súbor Živel vznikol v septembri 2013 v Bratislave ako výsledok spoločného presvedčenia a snahy skupiny nadšencov folklóru – spevákov, tanečníkov a hudobníkov. Vo svojom procese tvorby sa folklórny súbor Živel snaží ponoriť do bádania po všetkých detailoch, ktoré ovplyvnili daný jav, aby mohol dôveryhodne a „po svojom“ interpretovať svoju inšpiráciu. Počas desiatich rokov vyprodukoval FS Živel celovečerné predstavenie „Premeny“ (2014), „Kocka“ (2017), folklórny projekt PIATE CEZ DEVIATE (2018), ale i  interaktívnu vzdelávaciu výstavu „Odkrojenô z kraja“ (2022) a množstvo ďalších umeleckých produkcií, tvorivých choreografií, edukačných podujatí, či popularizačných a inovatívnych projektov. Živel sa za svoje pôsobenie predstavil na všetkých významných folklórnych festivaloch (Východná, Heľpa, Myjava, Kokava nad Rimavicou…) a taktiež aj na zahraničných javiskách (Chorvátsko, Česká republika, Srbsko, Rumunsko, Maďarsko). Vzácne sú aj ocenenia odborných porôt súťaží choreografií a súťaží sólistov tanečníkov ľudových tancov.

Folklórny súbor Žito je najmladším piešťanským súborom. Vznikol v roku 2012 ako záujmový krúžok na Hotelovej akadémii Ľ. Wintera v Piešťanoch. Postupne sa vypracoval na samostatný folklórny súbor s približne 30 – timi členmi v troch zložkách – tanečnej, hudobnej a speváckej. Vedúcimi súboru sú Mgr. Katarína Agnetová a Mgr. Eva Záhumenská. Hlavnou činnosťou súboru je prezentácia tanečno-hudobno-speváckych čísel, ktorých autormi sú vedúce súboru ako aj profesionáli (Ján Michálik, Miroslav Hanák, Jozef Ďuráči alebo ĽH Ondreja Hlaváča). Tieto čísla prezentujú rôzne regióny Slovenska (Piešťansko, Myjava, Tekov, Horehronie, Liptov, Gemer). Súbor sa venuje aj prezentácii kalendárnych obyčajov. Do repertoáru sú zaradené fašiangy, vynášanie Moreny, pásmo veľkonočných zvykov, dožinky a betlehemská hra. Všetky tieto pásma sa organizujú každoročne v centre mesta Piešťany a majú vždy veľkú návštevnosť. FS Žito v spolupráci s Piešťanským pivovarom Žiwell založil pred niekoľkými rokmi tradíciu žiwellných folklórnych večerov – tanečných domov spojených so zábavou pri ľudovej hudbe. Vyučujúcimi pedagógmi a sprievodnými muzikami bývajú významné osobnosti z folklórneho života. Súbor sa okrem umeleckých činností venuje aj prezentácii tradičnej kuchyne na FF Myjava s obľúbenými čerešňovými haluškami, taškami s kozím syrom alebo fazuľovou kašou. Pravidelne účinkuje na podujatiach v Piešťanoch, v blízkom a širokom okolí.  

Folklórny súbor Máj bol založený v roku 1996 pri Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch manželmi Jánom a Viktóriou Horňákovcami. Jeho meno pochádza zo speváckeho zboru Máj, ktorý vznikol pri Gymnáziu v 1970-tom roku a fungoval až do obdobia 90-tych rokov. Členovia súboru sú študenti ale aj pracujúci nadšenci rôzneho veku, ktorí sa snažia svojim umením uchovávať a propagovať ľudové tradície a zvyky Slovenska. V súčasnosti má súbor okolo 30 členov a pozostáva z tanečnej, speváckej a hudobnej zložky. Súbor spracúva do scénickej podoby tradície rôznych regiónov Slovenska ako sú napríklad: Piešťansko, Myjavsko, Kysuce, Orava, Horehronie, Zemplín a jeho vystúpenia môžete vidieť predovšetkým v Trnavskom kraji a priľahlom okolí. V poslednom období FS Máj umelecky spracúva aj tradičné zvyky spojené s Vianočným obdobím, Fašiangami, či s Jánskymi ohňami. Pri tvorbe nových choreografií spolupracuje s mladou generáciou choreografov a ďalších autorov. Od svojho vzniku na jeseň 1996, súbor úspešne reprezentoval slovenský folklór, krajinu i mesto doma i v zahraničí.  

Folklórny súbor Lusk Krakovany vznikol v novembri 1990 pri miestnom osvetovom stredisku Krakovany z iniciatívy Heleny Augustínovej a manželov Evy a Michala. V súčasnosti je folklórny súbor Lusk občianskym združením spolu s DFS Krakovanček a hudobnou skupinou Borovienka, ktorá folklórny súbor hudobne sprevádza. Pracuje pod vedením Ing. Michala Sedláka Csc., vedúcim tanečnej zložky je Tomáš Kubran choreografom a tanečným pedagógom súboru sú Jarmila Kubranová a Mgr. Zuzana Snohová. Súbor navštevujú mladí ľudia vo veku od 16 do 38 rokov, jeho základňu tvorí okolo dvadsať tanečníkov.  Súbor každoročne účinkuje na Folklórnych slávnostiach v Krakovanoch. Medzi úspechy patrí účinkovanie na Myjavských slávnostiach v rokoch 1993, 1999 a 2012, na Folklórnom festivale Východná v roku 1994 a na Folklórnom festivale v Zuberci v roku 2012. Súbor absolvoval aj viacero vystúpení doma aj v zahraničí, v Belgicku, Holandsku, Nórsku, Chorvátsku, Srbsku, Poľsku. Zúčastňuje sa aj regionálnych súťaží. V roku 2011 sa zúčastnil na medzinárodnom folklórnom festivale OPOCZNO 2011 v Poľsku. Folklórny súbor Lusk Krakovany sa zameriava na folklór z obce Krakovany a jej najbližšieho okolia, ale do jeho repertoáru patria aj tance z myjavského a trenčianskeho regiónu. Súbor pri spracovávaní materiálu, ako aj vo svojej tvorbe vychádza z autentického materiálu, získaného vlastným výskumom a prezentuje tance len v málo štylizovanej podobe. Repertoár tvoria aj pásma znázorňujúce pracovné činnosti a zvyky a obyčaje kalendárneho a rodinného cyklu.